Prácu v banke vymenil za pečenie arménskeho chleba.
Dnes z Košíc zásobuje celé Slovensko
Najskôr iba susedia, ktorí sa na ulici zo slušnosti pozdravili, potom nerozluční kamaráti a spoločníci v podnikaní. Životné i kariérne osudy Levona Šaldžjana a Michala Miškecha boli diametrálne odlišné. Kým jeden pracoval v bratislavskej pobočke banky, druhý býval v zahraničí a venoval sa marketingu. Pred šiestimi rokmi sa však ich cesty pretli a spoločnými silami začali budovať košickú pekáreň. V nej sa sústredili na prípravu tradičného arménskeho chleba z nekysnutého cesta, pri ktorom nerobia kompromisy. Konzervanty v ich prevádzke nemajú miesto.
Zakladateľom košickej Pekárne Lavaš je pôvodne iba Levon, ktorý síce pochádza z Arménska, no na Slovensku žije od roku 1993. Vyštudoval síce ekonomiku, no práca v banke ho začala ubíjať. Pred šiestimi rokmi preto spravil zásadný krok.
Do svojej rodnej krajiny cestoval pravidelne a vždy si na Slovensko priniesol voňavý a chutný kúsok domova — tradičný chlieb menom lavaš. Raz si však zaumienil, že namiesto toho, aby si nosil obľúbený chlieb z Arménska, začne ho sám piecť. Vrátil sa teda späť do Košíc, kde vyrastal, a otvoril si pekáreň.
Do prvých potravín dostala lavaš nevinná lož
Na rovnakom košickom sídlisku býval aj Michal, ktorý síce študoval na Slovensku, no 12 rokov života strávil vo Veľkej Británii, kde sa venoval predovšetkým marketingu.
„S Levonom sme sa poznali, na ulici sme sa pozdravili, ale neboli sme žiadni veľkí kamaráti. Skrátka sme o sebe vedeli,“ konštatuje. Keď sa v roku 2015 vrátil na Slovensko, tak netušil, že v Košiciach už zopár mesiacov funguje Pekáreň Lavaš. No jeden piatkový večer sa mu prvýkrát dostal do rúk arménsky chlieb.
„Priniesol ho náš spoločný kamarát, ktorý ho rozdával na ochutnávku. Keď som počul meno Levon, pýtal som sa, či ho pečie môj sused. A tým to začalo. Zobral som si lavaš domov, že ho ochutnám, rád totiž varím,“ spomína Michal.
Po pár mesiacoch sa chcel informovať, ako sa Pekárni Lavaš darí. Keď si ju vyhľadal na internete, ihneď zbadal potenciál na zlepšenie online prezentácie a marketingu. Neváhal a kontaktoval priamo zakladateľa. Zo spolupráce, ktorá mala trvať chvíľu, je dnes šesť rokov. A zo susedov sú dobrí priatelia a spoločníci.
V období, počas ktorého Michal nastupoval do Pekárne Lavaš, sa Levon snažil dostať svoj arménsky chlieb do lokálnych potravinových reťazcov.
„K tomu mám vtipnú historku. Myslím, že ju už môžem prezradiť,“ smeje sa Michal. „Posielal im e-maily, v ktorých sa vydával za rôznych ľudí. Písal, že počuli o lavaši a chceli by vedieť, prečo ho nemajú v ponuke. Snažil sa ich kontaktovať aj sám, ale išlo o neznámy produkt, preto nemali záujem. Po týchto e-mailoch od záujemcov sa mu ozvali. Tak sa lavaš dostal do prvej obchodnej siete.“
Realitou prevádzky sa stáva nonstop pečenie
Levon založil biznis na tradičnom recepte, ktorý si zachovávala jeho arménska rodina po generácie. Hoci sa tento produkt pôvodne skladá iba z pšeničnej múky, vody a soli, podľa Michala sa za jeho prípravou ukrýva celá veda.
„Treba mať nielen správny pomer surovín, záleží aj na tom, čo sa urobí prvé, čo neskôr. Je to komplexné,“ vysvetľuje. V prevádzke sa držia ručnej výroby, no na tradíciách striktne nelipnú. Do ponuky zaradili aj chlieb zo špaldovej múky či s kurkumou, špenátom, škoricou alebo kakaom.
„Začali sme tradíciou, od ktorej sa odvíjame ďalej. Často Levonovi volajú z Arménska, že čo to s tým lavašom vystrájame, prečo sme do neho pridali kakao. Potom však volajú späť, ako to robíme, pretože to chcú vyskúšať,“ hovorí s úsmevom Michal.
Zdroj: Forbes.sk/Rozália Hubeňáková
